„Všetky žijúce organizmy sú listami jedného stromu“, napísal Albert Szent-Gyorgyi.
Začnem atómami. Ako dieťaťu mi dlho trvalo zlúčiť v hlave 2 informácie. 1 z biológie a 1 z fyziky. Biológia tvrdila, že základnou stavebnou jednotkou organizmu je bunka. Fyzika zas, že najmenšie častice, z ktorých je všetko „zložené“ sú atómy. Tak čo? Bunka? Atóm? Už viem, že aj bunka je z atómov.
Je rozdiel či je bunka aeróbna, alebo anaeróbna. Trochu vedy – aeróbne organizmy vdychujú kyslík. A anaeróbne organizmy kyslík vydychujú.
Atómy sú tvorené protónmi (kladne nabité častice), neutrónmi (neutrálne častice) a elektrónmi (záporne nabité častice). Všetka hmota je teda na tej najzákladnejšej úrovni energia. Ako som už písala vyššie, učili sme sa to na základnej škole, len sme zabudli. Teda každá forma života je len prejavom tej istej energie. A sme v alchymickej rovine, kostrbato popísanej jazykom vedy.
Poďme späť k časticiam. Dôležitá je schopnosť excitácie – schopnosť 2 atómov uvoľniť a prijať subatomárnu časticu. Potom už ani jeden z nich nie je rovnaký, jeden má o časticu menej a druhý o časticu (energiu) viac.
Viete, ktorý plyn je silný akceptor elektrónov? KYSLÍK! Vďaka tomu, že vdychujeme tento super silný akceptor elektrónov, vdychujeme priamo energiu. Najpriamejším dôkazom je fakt, že dych tumo (tisíce rokov stará tibetská dychová technika, ktorú nám v našich časoch pripomenul Wim Hoff) dokáže regulovať telesnú teplotu – teplo je merateľnou formou energie.
Ďalším dôkazom sú pránariáni. Ľudia, ktorí neprijímajú energiu z jedla, nejedia. Len pochopili , že sú súčasťou všetkého živého bytia, všetkej živej energie na Zemi a voľne sa s ňou prepletajú. Pránariánstvo je najvyššou formou manifestácie Jednoty v živote človeka.
Kým živá hmota dokáže prijímať a odovzdávať subatomárne častice je zdravá. Keď túto schopnosť stratí, začne „hrdzavieť“, rozpadá sa. Aj ľudia „hrdzavejú“. Keď bunky v našich telách stratia schopnosť priťahovať kyslík, ich subatomárne častice sa spomalia už sa nevymieňajú s časticami iných buniek – strácajú medzi sebou vzťah, čo dáva priestor na rast cudzích buniek. Nevoláme to hrdza, ale rakovina.
Ako zaplaviť telo kyslíkom? Dýchajme pomaly jemne nosom! Tak pošleme maximálny objem kyslíka k maximálnemu počtu tkanív a zachováme našim buknám maximálnu možnosť vymieňať si elektróny. Budú naďalej živé!
